Všetko sa to začalo pred pár rokmi, keď sme sa s rodičmi presťahovali na vidiek, do domu s krásnym výhľadom na pohorie Siebengebirge.

Z okna som videl tristo metrov vysoký kopec Ölberg. Pod ním sa rozprestierala krajina so zelenými lúkami a s malými kopcami. Vedľa nášho domu bol pozemok, ktorý je dodnes prázdny. Rástla tam vysoká tráva a bol na ňom jediný strom – slivka. Často som premýšľal, že si tento pozemku kúpim a postavím tam tenisový kurt, bazén a záhradný domček.

Raz mi napadla geniálna myšlienka – sen, ktorý si na tejto zemi pravdepodobne nikdy nesplním, pretože na to nemám dostatok finančných prostriedkov. Predstavil som si obrovský pozemok, na ktorom by som postavil domy pre seba a svojich priateľov do tvaru kruhu. Uprostred by bol veľký záhradný altánok, kde by sme sa večer stretávali, grilovali, smiali sa a zabávali. Krásny sen, však? Neprestal som o ňom snívať, pretože viem, že existuje miesto, kde ho budem môcť raz zrealizovať. V skutočnosti to bude ešte lepšie a krajšie. Existuje miesto, o ktorom Biblia hovorí, že si tam nemusím stavať dom sám, ale že mi ho postaví Ježiš (Ján 14,2). Pravdepodobne už viete, o akom mieste hovorím.

Samozrejme, je to nebo. Nikto z nás tam ešte nebol, ale môžeme sa o ňom dočítať v Biblii. Nie je to len miesto, kde nám Ježiš pripravuje príbytok. Je to miesto, kde sa nám splní naša veľká túžba.

Po čom túžite? Čo si predstavíte, keď poviem, že sa naplnia všetky vaše túžby? Ktosi sa ma raz spýtal, na čo sa v nebi najviac teším. Odpovedal som, že na levy a tigre, s ktorými sa budem môcť hrať, na to, že budem lietať, stretávať sa s priateľmi v dome, ktorý nám Ježiš postaví. Ale potom som si uvedomil jednu vec.

Nebo je v prvom rade osoba. Je to stretnutie s tým, od koho nás oddelil hriech. V nebi sa stretneme s Ježišom, ktorý za nás zomrel a ktorý bol vždy ochotný vypočuť nás, keď sme mali niečo na srdci. Či vo dne alebo v noci, vždy bol nablízku.

Splní sa aj ďalšia naša túžba. V Biblii čítame, že Boh nám vložil do sŕdc večnosť (Kazateľ 3,11). Nikto nechce umrieť, a predsa sa so smrťou stretávame takmer na každom kroku. Stačí, keď na päť minút zapnem správy, a hneď ich chcem aj vypnúť. V nebi smrť nebude.

V poslednej knihe Biblie čítame: „Od trónu som počul mohutný hlas: Pozri, Boží stánok medzi ľuďmi. Boh bude s nimi prebývať a oni budú jeho ľudom; on sám, ich Boh, bude s nimi. Zotrie im z očí každú slzu a smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo skôr, sa pominulo.“ (Zjavenie Jána 21,3.4)

Tam už nebude utrpenie, bolesť ani smrť. Zem so všetkou svojou nespravodlivosťou a zlom pominie a nahradí ju dokonalý svet. Sám Boh bude bývať s nami. Naveky.

Naozaj si uvedomujeme, čo to znamená, že budeme žiť navždy s Bohom? Už nikdy nás od neho nič neoddelí! Tam, kde je Boh, nie je hriech. Veľký boj, ktorý si za tisícročia vyžiadal miliardy životov, sa skončí. Navždy budeme môcť byť so svojím Stvoriteľom, učiť sa od neho a ďakovať mu za všetko, čo pre nás urobil. To všetko svedčí o jeho láske k nám.

Boh je láska! Byť s ním musí byť úžasné. Aj vy cítite, ako vo vašom srdci silnie radostné očakávanie? Čím viac o tom premýšľam, tým viac sa teším. Dúfam, že vás svojou radosťou nakazím. Nemôžem sa dočkať chvíle, keď sa nebo stane skutočnosťou.

Aj keď vás nepoznám, chcel by som vám nakoniec povedať ešte jednu dôležitú vec: Boh vás miluje! Dal za vás všetko. Bolo by nesmierne smutné, keby ste tento jeho dar odmietli. Prijmite ho – a možno si potom v novom svete postavíme spolu dom!

---

Biblické texty k ďalšiemu štúdiu:
Izaiáš 35; 65,17–25; Matúš 5,1–12; Ján 14,1–3; Rimanom 8,18; Prvý list Korinťanom 15,50–58; Druhý list Korinťanom 4,17.18; Druhý list Timotejovi 4,7.8; Druhý Petrov list 3,13; Zjavenie Jána 11,15; 21,1–7; 22,1–5