Kedysi dávno žil princ, ktorého si všetci králi na široko-ďaleko vážili a rešpektovali.
Jedného dňa sa zamiloval do jednoduchého dievčaťa z chudobnej rodiny. Túžil po jej láske viac ako po čomkoľvek inom na svete. Ako si však mal získať jej srdce?
Svoju moc a postavenie vnímal ako veľký problém. Samozrejme, mohol ju jednoducho požiadať o ruku. Nikto by sa neodvážil odmietnuť takúto ponuku alebo spochybniť jeho právo urobiť to. Ako si však mohol byť istý jej láskou, po ktorej tak túžil, ak by ho nemohla odmietnuť?
Mohol za ňou prísť v nádhernom koči a ukázať jej svoju kráľovskú slávu. Mohol jej ponúknuť veľké bohatstvo a bezstarostný život na kráľovskom dvore. Ale trápili by ho pochybnosti, či si ho nevybrala len kvôli tomu, nie pre neho samého.
Toto podobenstvo kedysi povedal filozof a teológ Søren Kierkegaard, aby ilustroval Božiu túžbu a lásku k ľuďom. Boh má autoritu a je všemocný. Mohol by nás jednoducho prinútiť, aby sme ho milovali. Mohol by sa zjaviť v celej svojej sláve a jednoducho nás ohromiť. Všetci by sa mu podriadili a klaňali sa mu. Ale to on nechcel, pretože túži po láske. Zvolil si inú možnosť.
Princ sa vzdal svojej kráľovskej dôstojnosti a obliekol si šaty chudobného človeka. Našiel si prácu neďaleko miesta, kde žila dievčina. Pracoval ako jednoduchý tesár. Neprezliekol sa len na chvíľu, ale prijal úplne novú identitu. Stal sa jedným z miestnych obyvateľov. Len tak sa mohol prirodzene zblížiť s onou dievčinou, aby ho mohla spoznať tak, ako je to potrebné pre vytvorenie vzťahu založeného na láske.
Keď sa kráľ vzdá života v kráľovskom paláci, aby sa priblížil k svojim poddaným, je to udalosť hodná titulných stránok novín. Ak by sa nejaká významná osobnosť odvážila žiť na chvíľu ako „normálny občan“, boli by sme ohromení.
Je vôbec možné vyjadriť slovami, čo pre nás Ježiš z lásky urobil? Večný, všemocný Stvoriteľ a vládca celého vesmíru! Zem je vo vesmíre len zrnkom prachu a ľudia na nej sú vo svetle večnosti len zábleskom. A predsa bol ochotný vzdať sa pre nich VŠETKÉHO. Pre teba. Pre mňa.
Keď sa Ježiš stal človekom, vybral si chudobnú rodinu. Pohyboval sa medzi obyčajnými ľuďmi, často aj medzi takými, ktorými iní opovrhovali. Namiesto toho, aby ho oslavovali ako kráľa, prenasledovali ho a opovrhovali ním.
Bili ho, pľuvali na neho, urážali ho, mučili a kruto popravili. Ani v najťažších okamihoch nepoužil svoju božskú moc, aby získal nejakú výhodu. Bol skutočne človek ako my. Tak to chcel.
Ježiš bol kráľ s tŕňovou korunou. Chcel nám ukázať veľkosť Božej lásky k nám. Bol jedno s Bohom Otcom a mal podiel na jeho moci a sláve. Ale všetkého sa vzdal, aby sa stal človekom. Nevybral si „prémiovú“ verziu ľudskosti, ale kráčal cestou trpkého utrpenia až na smrť. Naozaj nám rozumie. Jeho láska k nám je nezmerná. Biblia to vyjadruje takto:
„Hoci sám bol Boh, nedomáhal sa božských nárokov, zriekol sa slávy a moci a ochotne prijal úlohu najobyčajnejšieho človeka. Ba strpel aj také poníženie, že ho popravili na kríži ako najväčšieho zločinca.“ (Filipanom 2,6–8 NPK)
„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.“ (Ján 3,16)
Ako mu odpovieme, keď nás požiada o ruku?
Biblické texty k ďalšiemu štúdiu:
Izaiáš 53,4–6; Lukáš 1,35; Ján 1,1–3.14; 10,30; 14,1–3.9.13; Rimanom 6,23; Prvý list Korinťanom 15,3.4; Druhý list Korinťanom 3,18; 5,17–19; Filipanom 2,5–11; Kolosanom 1,15–19; Hebrejom 2,9–18; 8,1.2