×
„A žili šťastne, až kým nepomreli.“ Táto záverečná veta mnohých rozprávok vyjadruje hlbokú ľudskú túžbu po trvalej láske a spolupatričnosti.
Vďaka nespočetným príbehom o hrdinských princoch a statočných princeznách, ktorí prekonajú všetky prekážky a žijú spolu šťastne až do smrti, je hlboko zakorenená v našej kultúrnej pamäti. Primárna ľudská potreba milovať a byť milovaný sa ako červená niť tiahne množstvom príbehov takmer v každej dobe a kultúre. Aj keď sú dojímavé, často predstavujú lásku, ktorá sa značne líši od reality.
Veľa manželstiev zlyháva. To, čo sa začalo nádejne, príliš často sa končí bolestným rozvodom. Nepochybne k tomu prispieva naša západná kultúra nasiaknutá individualizmom a egocentrizmom. Médiá oslavujú povrchné vzťahy a nezodpovedné správanie. Muži a ženy vstupujú do vzťahov s očakávaniami a predstavami, ktoré nechávajú málo priestoru pre individualitu druhého človeka. Nasleduje frustrácia a sklamanie, ktoré neraz vedú k nešťastnému koncu. Pri spätnom pohľade mnohí vnímajú manželstvo ako určité obmedzenie. Nie zriedka počujú mladé páry od sklamaných ľudí slová: „Ty sa vydávaš/ženíš? Tak to ťa ľutujem!“
Nerozpadávajú sa len vzťahy, ale aj rodina stráca svoju hodnotu. Deti vyrastajú v dobe, keď sa im ako najvyššia hodnota prezentuje „sloboda“ – život bez usmernenia a rád tých, ktorí ich najviac milujú. Medzi rodičmi a deťmi je často nezdravý vzťah, prípadne si so sebou nesú nevyriešené konflikty predošlých generácií. Koľkí z nás zažili utrpenie, bolesť a smútok práve na mieste, kde sme najviac hľadali a potrebovali istotu, lásku a bezpečný domov! V človeku to nevyhnutne vyvoláva otázku: Existuje vôbec to, po čom tak veľmi túžim? Boh nám dáva jasnú odpoveď: „Áno!“ Už prvé stránky Biblie predstavujú rodinu a manželstvo ako základné piliere spoločnosti. „Preto opustí muž svojho otca i matku a priľne k svojej žene a budú jedno telo.“ (Prvá Mojžišova kniha 2,24) Božím zámerom bolo, aby muž a žena vytvorili v manželstve hlbokú, nerozlučiteľnú jednotu, ktorá zďaleka presahuje fyzické spojenie. Táto jednota má byť zakorenená v duchovnom a citovom pute medzi dvoma ľuďmi.
Manželstvo nie je len spoločenská zmluva, ale hlavne posvätná zmluva uzavretá pred Bohom. Plne ju môžeme pochopiť len vtedy, keď pochopíme jej pôvod – Božiu lásku k nám ľuďom, ktorá sa zjavila v Ježišovi Kristovi. „Muži, milujte svoje ženy tak, ako aj Kristus miloval cirkev a vydal za ňu samého seba.“ (Efezanom 5,25) Páni, to je vysoký cieľ! Ale práve tento vzor nesebeckej lásky robí manželstvo úspešným a drží rodiny pohromade. Božia láska je trpezlivá, láskavá, nezávidí a nevypína sa. Nie je sebecká, výbušná a nepočíta krivdy (por. Prvý list Korinťanom 13,7).
Samozrejme, to neznamená, že je ľahké nasledovať tento vzor. Naša sebecká povaha nás ťahá opačným smerom. Až príliš dobre vieme, aké bolestivé dôsledky to prináša. No práve vtedy nám Boh ponúka svoju pomoc. Mať s ním vzťah znamená dovoliť mu, aby nás menil tam, kde narážame na limity našej hriešnej povahy. Vyzýva nás, aby sme boli vernými partnermi, úprimnými priateľmi, spoľahlivými spolupracovníkmi a milujúcimi rodičmi, ktorí vychovávajú svoje deti v Božej múdrosti. Máme byť ľuďmi, ktorí sú pripravení slúžiť druhým.
Odvtedy, čo som sa pred niekoľkými rokmi vydala, čoraz viac si uvedomujem, že zdravá a fungujúca rodina je neoceniteľný dar. Boh ju stvoril nielen ako zdroj lásky, sily, pokoja a nádeje pre mňa a mojich blízkych, ale aj ako pripomienku skutočného zdroja života. Model manželstva a rodiny, ktorý Boh predstavuje, je dnes čoraz viac spochybňovaný a napádaný. A tak stojíme pred dôležitým rozhodnutím: Budeme vnímať manželstvo a rodinu ako niečo povrchné a prechodné, ako ich vníma naša kultúra, ktorá je od Boha vzdialená? Alebo sa chceme vrátiť k Bohu a napriek vlastnej nedostatočnosti sa ním nechať premieňať? Opakovane zažívam, že vďaka tomuto obráteniu sa v mojom živote rodí trochu pravej lásky, úprimnej úcty a nesebeckej oddanosti. Tento princíp platí i mimo rámec rodiny. Uvedomila som si, že bez ohľadu na to, kde som a čo sa mi dosiaľ ešte nepodarilo, šťastie sa začína mojím rozhodnutím hľadať Božiu blízkosť, nechať sa ním obnovovať a učiť sa od neho, ako preukazovať skutočnú lásku. Iba tak môžeme prežívať to, po čom my ľudia tak veľmi túžime.
Biblické texty k ďalšiemu štúdiu:
Prvá Mojžišova kniha 2,18–25; Druhá Mojžišova kniha 20,12.14.17; Piata Mojžišova kniha 6,5–9; Príslovia 22,6; Malachiáš 2,13–16; 3,23.24; Matúš 19,3–12; Marek 10,2–16; Ján 2,1–11; Prvý list Korinťanom 7,7.10.11; Druhý list Korinťanom 6,14; Efezanom 5,21–33; 6,1–4
