×
„Smrť je súčasťou života.“ Počuli ste to už niekedy?
Ak je to tak, prečo sa s ňou potom tak ťažko vyrovnávame? Celý život sa snažíme, rozvíjame svoje schopnosti a zručnosti, zbierame múdrosť, budujeme cenné vzťahy – a potom je zrazu všetko preč. Prijať to je pre nás veľmi ťažké. Možno, že ako ľudia sme neboli stvorení pre smrť. Čo ak je naša túžba po živote vnútorným kompasom, ktorý nám Boh dal, aby nás nasmeroval k sebe?
Pýtame sa: Čo je človek? Odkiaľ pochádzame a čo nás definuje? V Biblii nachádzame o ľuďoch a ich pôvode takéto prekvapujúce vyhlásenie: „Boh stvoril človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu.“ (Prvá Mojžišova kniha 1,27)
Keď Boh stvoril človeka, vložil do neho niektoré svoje vlastnosti: individualitu, duchovnosť, schopnosť byť šťastný, tvorivosť, slobodu myslenia a konania.
Ľudská existencia od počiatku smerovala k večnosti. Človek však nezostal nezávislý od Boha, od ktorého všetko dostal. Mal s ním zostať navždy v spojení.
Ale veľký „nepriateľ“ – pôvodne „nositeľ svetla“ (Lucifer), teraz však „žalobca“ a stelesnenie samotného zla – využil slobodnú vôľu, aby sa postavil proti Bohu. Zviedol človeka, aby sa zaplietol so zlom. Došlo k vzbure, ktorú Biblia nazýva „hriech“. Človek si odrazu myslel, že je nezávislý, slobodný a môže robiť, čo chce. Tak prišlo do nášho sveta zlo – chamtivosť, lož, nenávisť, vraždy, zabíjanie, vojny, nevera...
Hriech zničil Božiu podobu v človeku. Človek sa stal pominuteľným a smrteľným, pretože sa oddelil od zdroja životnej sily. V odlúčení od Boha neexistuje nesmrteľnosť.
To, že človek je smrteľný, znamená, že prestane existovať: pri smrti stráca vedomie. Začína sa rozkladať a rozpadávať. Jednoducho už neexistuje (Kazateľ 9,5.6; Jób 14,1.2). Znie to pochmúrne a beznádejne.
Zmeniť to si vyžaduje viac než bežnú energiu. Na to je potrebná božská tvorivá sila, vzkriesenie – to znamená nové stvorenie.
V súvislosti s tým máme ešte ďalší problém. Náš život charakterizuje nielen smrteľnosť, ale aj vrodený sklon ku zlu. Sme morálne slabí a máme hlboko zakorenený odpor k dobru. Nech by sa človek akokoľvek snažil byť dobrý, sám od seba jednoducho dobrý nikdy nebude.
Mnohí, ktorí si uvedomujú tento stav a vo svojom vnútri cítia túžbu uniknúť pominuteľnosti, začínajú hľadať. A Boh im ukazuje cestu – Ježiša Krista. Tí, ktorí sa stretnú s Ježišom, zažijú niečo, čo možno prirovnať k zázračnému uzdraveniu. Prostredníctvom neho sa v nás obnovuje Božia podoba. Prostredníctvom neho môžeme byť oslobodení od svojich hriechov.
Vďaka tomu, že Ježiš nás zmieril s Bohom, máme otvorenú cestu do neba. Môžeme opäť získať nesmrteľnosť! Boh nás predurčil pre večný život. Hľadá človeka a volá ho k sebe. Kto k nemu príde a spojí sa s Bohom, objaví nový zmysel života. Ak ste prostredníctvom Ježiša Krista našli cestu späť k Bohu, v tomto živote ste síce stále smrteľní, ale máte kľúč k večnému životu. Ježiš vám ho dáva už dnes a vy ho môžete vierou prijať. Keď sa Ježiš vráti, aby priviedol domov všetkých, ktorí ho milujú, vzkriesi vás a vezme so sebou.
Vtedy sa naplnia všetky Božie sľuby a my budeme tým, čím sme mali vždy byť: šťastnými a slobodnými ľuďmi stvorenými na Boží obraz.
Biblické texty k ďalšiemu štúdiu:
Prvá Mojžišova kniha 1,26–28; 2,7.15; 3; Žalmy 8,5–9; 51,7.12; 58,4; Jeremiáš 17,9; Ján 14,1–3; Skutky apoštolov 17,24–28; Rimanom 5,12–17; Druhý list Korinťanom 5,19.20; Efezanom 2,3; Prvý list Tesaloničanom 5,23; Prvý Jánov list 3,4; 4,7.8.11.20
