×
Ľudské telo tvorí približne 1,8 m² kože, 600 svalov, asi 206 kostí, vyše 100 kĺbov, 14 000 km žíl, tepien a kapilár a 86 miliárd nervových buniek.
Každú minútu srdce prečerpá 4 až 6 litrov krvi. Človek má približne 25 biliónov červených krviniek s priemerom 0,007 mm. Naše telo riadi mozog, ktorý váži približne 1,35 kg a je ukrytý v lebke. Ľudské telo je vysoko komplexný uzavretý systém, ktorý môže fungovať len vtedy, ak je všetko v dokonalom súlade a vzájomne spolupracuje.
Keď o tom premýšľam, nemôžem sa ubrániť úžasu. Nedokážem uveriť, že to všetko vzniklo čírou náhodou alebo bolo len hračkou prírody.
Teraz však chcem hovoriť o niečom inom. O inom tele, inom organizme. O Božej cirkvi.
Počul som pieseň jednej kresťanskej kapely, ktorá predstavovala cirkev ako telo. Text piesne znel asi takto: „Ak sme telom, prečo naše ruky nepomáhajú? Prečo naše ruky neliečia? Prečo naše slová neučia? Ak sme telom, prečo naše nohy nechodia? Prečo svojou láskou k ľuďom neukazujeme, že existuje cesta?“ Odpoveď je jednoduchá. Cirkev predstavená v tejto piesni zjavne nie je súdržná. Netvorí jednotu.
Ale ako dosiahnuť takúto jednotu? Biblia zdôrazňuje, že všetci ľudia sú rovnocenní. Keď sme boli pokrstení do jedného tela, nezáleží na tom, odkiaľ pochádzame, či sme chudobní alebo bohatí, vzdelaní alebo nevzdelaní, muži alebo ženy, pred Bohom sme si všetci rovní (Galaťanom 3,28; Prvý list Korinťanom 12,13). Prečo by to malo byť inak? Veď sme všetci hriešnici a „nemáme Božiu slávu“ (Rimanom 3,23). Všetci sme na jednej lodi bez prvej triedy. Každý z nás potrebuje Božiu záchranu.
Zatiaľ s tým pravdepodobne súhlasíte. Ale teraz vám položím otázku: Čo s osobou X, ktorá vás štve a ktorú z nejakého dôvodu nemáte radi? Vyhýbate sa jej a možno ňou vo svojom vnútri aj pohŕdate. Je to smutné, ale my ľudia máme k tomu sklon. Niekedy sa za to hanbím. Napríklad, keď idem cez mesto a vidím ľudí, na ktorých sa pozerám zhora. Akým právom si to môžem dovoliť? Nie je to správne. Stále znovu si musím pripomínať, že Ježiš miluje týchto ľudí rovnako ako mňa. V jeho očiach sme všetci rovnako vzácni. Toto uvedomenie si mi pomáha pozerať sa na nich inými očami.
Žiaľ, aj kresťania môžu takto rozmýšľať a ohrozovať tak jednotu. Ježiš nás spojil, preto sme v cirkvi. Povolal nás, aby sme iným ľuďom povedali, že za nich zomrel. Naša jednota pochádza od nášho trojjediného Boha, ktorý nás prijal za svoje deti. Sotva by sme našli lepšie znamenie jednoty: patríme jemu a sme jedna rodina. Samotný Boh nás prostredníctvom svojho Ducha zjednotil s ním i medzi sebou navzájom.
Ako teda môžeme vyriešiť problém nejednoty v cirkvi? Odpoveď je relatívne jednoduchá – máme predsa spoločný cieľ. Keď sa sústredíme na svoje poslanie, odvrátime pozornosť od seba a upriamime ju na Ježiša. Cieľ nás zjednotí.
Možno máte niekedy pocit, že cirkev je ako telo, o akom sa spievalo v spomínanej piesni – nie je jednotná a nič nedokáže. Nesmieme však zabúdať na jednu vec. Hlavou, ktorá riadi činnosť kĺbov, svalov a kostí, je sám Ježiš. Ak necháme konať Ježiša, dotkne sa našich sŕdc a staneme sa príkladom pre svoje okolie. Preto vás chcem povzbudiť. Buďme prví, ktorí prestanú robiť rozdiely medzi ľuďmi. Pomôžme Ježišovi budovať jednotu a spoločne pracujme na dosiahnutí nášho cieľa – privádzať ľudí k nemu.
Biblické texty k ďalšiemu štúdiu:
Žalmy 133,1; Matúš 28,19.20; Ján 17,20–23; Skutky apoštolov 4,23; Rimanom 2,11; 12,4.5; Prvý list Korinťanom 12,12–14; Druhý list Korinťanom 5,16.17; Galaťanom 3,27–29; Efezanom 2,13–16; 4,3–6.11–16; Kolosanom 3,10–15
