Kresťania veria, že Ježiš Kristus je ich Pán a Spasiteľ – a stoja si za tým.

Keď bol Ježiš na zemi, mal svojich nasledovníkov. Ale až po jeho zatknutí a ukrižovaní sa ukázalo, kto k nemu skutočne patrí. V Evanjeliu podľa Jána čítame, že Ježišovi nasledovníci sa skryli (por. Ján 20,19). Prečo? Mali strach. Ale neutiekli. Kam by vôbec mohli? Zostali spolu.

Po Kristovej smrti sa začala formovať raná cirkev. Učeníkov spájal smútok zo smrti ich Pána. A tiež strach. Skryli sa v takzvanej hornej sieni. Našťastie tam nezostali. Krátko po svojom vzkriesení sa im Ježiš zjavil, aby ich povzbudil, a tak im pomohol splniť ich poslanie.

Povolaním učeníkov Ježiš položil základ hnutiu, prostredníctvom ktorého celý vtedajší svet počul dobrú správu – evanjelium. Bolo to posolstvo o vzkriesenom Ježišovi, ktorý porazil smrť, aby zachránil človeka pre večný život. Biblia hovorí, že učeníci – spočiatku veľmi vystrašení – šli medzi ľudí a všade rozprávali o Ježišovi. Vďaka tomu mnohí ľudia uverili v Ježiša a pridali sa k nim. Boli spolu, jedli spolu a modlili sa spolu.

Akí to boli ľudia? Azda vážení a výnimočne „dobrí“? Nie. Aj dnes kresťania nerobia vždy ten najlepší dojem. To však neznižuje pravdivosť Ježišovho posolstva. V skutočnosti je to práve naopak.

Ježiš zomrel aj za tých, ktorí nezapadajú do kategórie „dobrých ľudí“. Sám povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.“ (Matúš 9,12) Kresťania teda nie sú automaticky tí najlepší ľudia. Skutočný kresťan chce žiť ako Ježiš, ale nemyslí si, že je lepší ako ostatní.

Ako kresťania sme Božie deti – Boh si nás adoptoval. V Biblii je napísané: „Vierou ste všetci Božími synmi v Kristovi Ježišovi.“ (Galaťanom 3,26)

VIEROU v Ježiša Krista patríme do Božej rodiny. To je cirkev – rodina. Dokonca máme výsadu niesť Kristovo meno. Ježiš samozrejme chce, aby sme sa mu stále viac podobali. Apoštol Pavol to vyjadril v liste pre Filipanov takto: „Zmýšľajte medzi sebou tak, ako Kristus Ježiš.“ (Filipanom 2,5)

Ježiš povedal: „Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému.“ (Ján 13,35) To by malo byť poznávacím znakom kresťanského spoločenstva.

Ľudia, ktorí považujú Krista za svojho Pána a veria v neho, majú spoločný základ a spoločné poslanie. V praxi to znamená, že trávia spolu čas. Viera v Ježiša ich spája pri modlitbe, pri jedle, pri speve i bohoslužbe. Ježiš zomrel práve za takých ľudí – za ľudí, ktorí zďaleka nie sú dokonalí, ale o to viac potrebujú jeho pomoc. Chce zmeniť náš život a dať nám večný život.

---

Biblické texty k ďalšiemu štúdiu:
Druhá Mojžišova kniha 19,3–7; Matúš 28,19.20; Skutky apoštolov 2,38–42; Prvý list Korinťanom 1,2; 12,13; Efezanom 1,22.23; 2,19–22; 3,8–10; Kolosanom 1,17.18; Prvý Petrov list 2,9