×
Keď som končila školskú dochádzku, moju dobrú kamarátku zastihla ťažká rana – mama jej zomrela na rakovinu.
Odvtedy sa utešuje myšlienkou, že sa na ňu díva z neba, a tak je vlastne stále s ňou. Podobne ako ona, aj mnohí ďalší veria, že duša človeka žije po smrti ďalej, že mŕtvi sa na nás z neba pozerajú alebo že sú ako anjeli medzi nami. Hoci sa táto myšlienka môže zdať utešujúca, nemá biblický základ.
Keď Boh stvoril Adama a Evu, vdýchol do nich dych života a dal im život (Prvá Mojžišova kniha 2,7). Nesmrteľnosť nám nie je vrodená, je to dar. Adam a Eva ho dostali. Ale potom tento dar stratili.
Naša nesmrteľnosť závisí od jednej podmienky. Človek môže byť nesmrteľný len vtedy, ak je spojený s Bohom, zdrojom života. Ak mobilný telefón nie je pripojený k elektrickej sieti, jeho batéria sa časom vybije. Jeho funkčnosť je obmedzená. Keď je pripojený, môže fungovať takmer „non stop“. Keď sa ľudia rozhodli veriť viac hadovi ako Bohu, odpojili sa od zdroja večného života.
Odvtedy človek nie je nesmrteľný, ale smrteľný. Starneme, pribúdajú nám choroby, ubúdajú sily a nakoniec nás čaká smrť.
Čo sa stane, keď človek zomrie? Žije ďalej v inej podobe? Azda ako nesmrteľná duša? Nie. Biblia opisuje smrť ako spánok, ako stav bezvedomia. Hovorí: „...mŕtvi nič nevedia...“ (Kazateľ 9,5–6)
Pre mňa osobne je to útecha. Mŕtvi už nemusia trpieť. Nemusia sa viac dívať na zlo na tomto svete, ale môžu pokojne odpočívať. Veľkou útechou je pre mňa viera vo vzkriesenie. Boh pripravil plán, ako môžeme znovu získať nesmrteľnosť a vrátiť sa do raja. Keď Ježiš opäť príde, všetci, ktorí ho prijali za Spasiteľa, dostanú večný život. Tí, ktorí zomreli pred jeho návratom, vstanú zo svojich hrobov a spolu s tými, ktorí budú v čase jeho návratu nažive, vstúpia s Ježišom do neba (Prvý list Tesaloničanom 4,15-17).
To znie celkom jasne. Ale určite ste počuli, že niektorí ľudia dokážu komunikovať s mŕtvymi.
Ako je to možné, keď Biblia hovorí, že po smrti nemáme vedomie? Odpoveď je jednoduchá. Satan a jeho anjeli – démoni – berú na seba podobu a spôsob reči mŕtvych a klamú tých, ktorí sa túžia skontaktovať so svojimi blízkymi. Keďže jediným cieľom satana je odvrátiť ľudí od Boha a zničiť ich životy, Biblia dôrazne varuje pred takýmito praktikami.
Ďalšou témou, ktorá sa často spája so smrťou, je peklo. Ale o pekle, ako ho opisuje ľudová fantázia, Biblia nič nehovorí. Také peklo neexistuje!
Veriaci budú vzkriesení pri druhom príchode Ježiša Krista. Tí, ktorí počas svojho života neprijali Ježiša za svojho osobného Spasiteľa, budú tiež vzkriesení, ale neskôr. Vtedy si každý uvedomí, že Boh konal spravodlivo. Tí, ktorí sa rozhodli odmietnuť Ježiša, zomrú „druhou smrťou“, z ktorej už nebude vzkriesenie.
Tento konečný súd je v Biblii označovaný ako peklo a je prirovnaný k večne horiacemu ohnivému jazeru. To však neznamená večné muky, ale večnú, neodvolateľnú neexistenciu (Zjavenie Jána 20). Je to smutné, ale zároveň to ukazuje, že Boh rešpektuje slobodné rozhodnutie stvorených bytostí. Nenechá ich večne trpieť.
Vráťme sa ešte na začiatok. Berieme ľuďom niečo, keď im hovoríme, že ich blízki sa na nich z neba nepozerajú? Pred pár rokmi zomrela moja babička, ktorú som mala veľmi rada. Nebolo by pre mňa žiadnou útechou, keby sa mohla ďalej pozerať na všetku bolesť a utrpenie na zemi. Naozaj by mohla spokojne sedieť na svojom obláčiku, keby videla všetky vojny a katastrofy na svete?
Oveľa utešujúcejšia je predstava, že keď sa Ježiš vráti, opäť uvidíme svojich blízkych a potom s nimi strávime celú večnosť bez smútku, utrpenia, bolesti a strachu!
Biblické texty k ďalšiemu štúdiu:
Jób 19,25–27; Žalmy 146,3.4; Kazateľ 9,5.6.10; Daniel 12,2.13; Izaiáš 25,8; Ján 5,28.29; 11,11–14; Rimanom 6,23; Prvý list Korinťanom 15,51–54; Kolosanom 3,4; Prvý list Tesaloničanom 4,13–17; Prvý list Timotejovi 6,15; Zjavenie 20,1–10
